Preco sa tak velmi snazis nieco zachranit ? -dostala som zvlastnu otazku.....vlastne skor preco sa snazis zachranovat inych ? -prisla za nou hned dalsia - Aj tak sa ti nikdy nepodari zachranit vsetkych tak preco...? - konstatoval no nevedel dokoncit vetu....
Nevedela som ako odpovedat...zostala som taka zaskocena...myslim ze na chvilku bolo aj na mojej tvary vidiet moje prekvapenie ale hned potom som uz znova bola necitatelna....este som na chvilu predlzila tu chvilku ticha a tvarila som sa ze rozmyslam...nie som si ista ci som v tedy nahodou aj naozaj nerozmyslala....
-Ja...ja neviem....- povedala som nakoniec.
Bolo vidno ze sa s mojou odpovedou neuspokojil ale nechal to tak.
A vsak ja som to tak nenechala pretoze cely zvysok dna mi tie otazky lietali hlavou ako orol rozrazajuci svojimi kridlami oblohu. Obloha bola v mojom pripade iny prud myslienok.
A nasla som odpoved. Aj ked nie celu. Ale ved ziadna odpoved nikdy nie je cela aj ked sa to niekedy zda.
Ja sa nesnazim zachranovat inych. Snazim sa zachranovat ich duse. Pretoze tu svoju som uz nedokazala zachranit. A nebol tam ani nikto iny kto by mi ju zachranil. No moznoze aj bol ale ja som bola bojovnik. Bojovnik ktory neda pocitit okoliu ze sa nieco v jeho vnutri deje. Nanestastie nie kazdy kto bojuje aj vyhra.
........A tak jedna bolava dusa pomynula v temnote noci bez mesiaca..... ;(
Komentáre
sme doma v súčasnosti
hm,
až na to, že moja duša (hovorme o duši, aj keď ktovie, čo to je) by "pominula" už dávno, nebyť tejto snahy pochopiť a zachraňovať ostatných...vraj je duša nesmrteľná a možno, ak sa má niekto (aj vďaka mne) lepšie, uvedomím si, že tu nie som zbytočne...a teším sa tomu, že som, pretože niečo cítim...
vyhrávaš zakaždým, keď Ti záleží na nejakej duši (ktorá si možno tiež myslí, že pominula)...vyhrávate obaja...
len Ťa môže to zachraňovanie aj celú pohliť, nie je nutné zachraňovať každého a za každú cenu ;)
ale...