blaznive-lietadielko

Všetko mi to príde také absurdné.. Ako som plakala keď si odchádzala na konci leta.. Ako som plakala keď si sa v decembri vrátila ako som sa bála, že si iná a ja ťa už nepoznám, že si nebudeme mať čo povedať.. Ako naivne som si myslela, že s tebou sa mi počas 19 dní podarí splniť si hocičo.. A najabsurdnejšie mi príde, že zajtra by som mala plakať zas.. .. Bojím sa.. Bojím sa, že je to pravda a ty zajtra odchádzaš.. Je to tak známy pocit dejavu len si neviem, nechcem spomenúť... Vieš vlastne je to jedno.. Je to márne.. Totižto viem, že zajtra odídeš.. A ja zostanem znova visieť niekde medzi nebom a zemou.. Zem bude ďaleko budem sa báť zoskočiť a nebo bude vysoko nebudem naň dočiahnuť.. ..Ale keď ja ešte nechcem (znova) zomrieť... ...Zostaň prosím ešte chvíľku.. Alebo.. Aj celý život.. :)