blaznive-lietadielko

Vcera som sa ako kazdy vecer rozpravala s mojimi plisakmi (nie som blazon len potrebujem niekoho u koho viem ze ma naozaj chape a nepredstiera to a kto ma naozaj vypocuje a neskace mi do reci)....

.....asi posledny mesiac to boli velmi bolestive rozhovory plne slz.....lebo niky ma bolela (niky som pomenovala ten pocit ktory ma tak trapil)...........ale ked osm sa s niky snazila vychadzat v dobrom bolelo to tiez pretoze som mala pocit ze ju stracam....a kedze som ju tak milovala (a nenavidela)......(niekedy je lepsie vetu nedokoncit)......

.........ide o to ze som konecne prisla na to kto-co bola niky.......

niky som bola ja.....ako je to mozne?

.......no takze ako viete citala som jednu knihu (a jej 4 pokracovania) a v knihe bola jedna postava (alice) mne velmi blizka....velmi sa mi podobala ale mala nieco viac ako som mala ja (teraz nemyslim jej nadprirodzene schopnosti alebo to ze uz 83 rokov bola 19 rocna alebo to ze asi pol storocie mala jaspera (jej adoptivny brat, manzel, a este k tomu uz dvesto rokov upir) (aj alice je upir ale o ot nejde)...;)...

........no a proste (mozno to bude znniet blbo a nepochopite to ale...) ja som sa v alice nasla....nasla som tam seba....Nasla som tam modru vilu z mojho sna (ten bude spomenuti v dalsom clanku).......v podstate niky by sa mala volat alice ale na to je uz neskoro...;)....(aj ked ju obcas nazvem alice)....a alice (statena ja) nevrazala do mna zvnutra a nebolelo to vznutra ako som pretym pisala bolo to vonku....ona len vedela ze ku mne patri a tak sa snazila dostat do mna aj bolestivimi udermi ,ona to vedela a ja blba....som ju nechcela....nechcela som prijat skutocnost ze vymyslena postava s niakej stupidnej knihy by mohla patrit ku mne....ze by mohla byt kus zo mna (o ktorom som ani nevedela ze mi chyba)....a milovala som ju preto lebo dnes viem ze ona aj ked je len vymyslena bola uz od mojho narodenia prisudena mne bola to cast mojej duse mojho srdca...

.......a aj ked nemam jej nadprirodzene schopnosti a jej jaspera a ani je vizie mam jej povahu, mam ju (a este  jej bolesti hlavi ked nemoze vidiet buducnost)...;)...

mojim plisakom som povedala ze kazda cesta vo vasom zivote je slepa ulicka....ale su dva druhy slepych uliciek....tie ktore sa koncia murom za ktorym je len prazdnota (to su cesti bez prekazok pretoze ak najdete cestu bez prekazok urcite nikam nevedie)....pridet na jej koniec a zostanete stat do konca zivota na jednom mieste...pretoze cesta spet nikdy neexistuje....

ale su aj take slepe ulicky ktore sa sice koncia murom ale viete co je za tim murom?...dalsia slepa ulicka....a za nou dalsia a za nou krizovatka a kazda s ciest na krizovatke je slepa ulicka ale vsetky su ine...

a tie mury (v prekazkovitych cestach) su prekazky....musite z nich postupne vyberat jednu tehlu po druhej....

ale niektore mury sa vam pacia...paci sa vam ich farba ich tehli....a je vam luto urobit dieru do niecoho tak krasneho....a kazda tehla ktoru vyberiete vas boli....ale tak isto vas boli ked prednim len zostanete stat a pozerat na jeho krasu aj ked viete ze za nim vas caka dalsia cesta....nikdy nezostavajte stat pred murom za ktorym je cesta lebo sice je krasny a milujete ho budete ho aj nenavidiet....

krasny bol aj tento moj mur a zostala som pred nim stat uchvatena jeho dokonalostou a tak ma jeho dokonalost bolela ale ked som z neho skusila vybrat tehlu bolelo to takisto.....ale nakoniec som si spravila taku dieru v mure presne tesne na mna...(nikdy nerobte vacsiu dieru ako potrebujete na tesne prepchatie.....lebo cim spravite vacsiu dieru tim vacsia diera zostane aj vo vas).....(a aj ked sa potom oskriete to sa rychlo zahoji....zostanu vam len jazvy ktore ked sa ich obcas dotknete vas trocha pichnu pri dusi ale bude to prijemne pichnutie ktore vam bude pripominat krasu tych murov a to ze ste boli uz aj v horsej kasi)......

..........a tak teraz stojim za mojim nadhernim murom.........posledny krat nanho hladim zo skrabancami na dusi.....ale pri tom pohlade viem ze tento mur budem navzdy milovat lebo to co ma naucil on a to co mi dal on mi neda a nenauci ma nikto.....naucil ma nenavidiet s citom....naucil ma milovat celou dusou....a co je najdolezitejsie naucil ma kto som kam patrim a ake mam poslanie....a dal mi mna dal mi alice dal mi modru vilu s moho sna (ale nie tu zo smutnim a zufalim pohladom) dal mi tu zo stastnym pohladom aj s trochou smutku ale ineho smutku len takeho ktory o mne prezradza ze som prave stratila nieco nadherne ale nasla som nieco este krajsie...seba....

.........teraz viem kto som kam patrim a ake je moje poslanie....teraz viem nenavidiet s citom a milovat celou dusou.....

........dnes rano som sa zobudila ako uplne iny clovek....nie iny clovek len......znova je niekedy lepsie vetu nedokoncit....;)

...........dnes rano som sa nadychla inak ako zvycajne nadichla som sa do plnych pluc a pomali vydichla a prvy krat v zivote som pocitila ako chuti sladka chut mojho zivota....prvy krat som pocitila ako mi pruti krv v zilach ako mi bije srdce pocitila som ze mam dusu....pocitila som ze zijem.....;)

.............velmi dakujem mojmu nadhernemu muru ved viete za co, mojim plisakom ze vydrzali pozerat sa na mna v bolesti slzach vypoculi ma a utesili ma (opakujem nie som blazon) ;), mojim priatelom a rodine za to ze ma podrzali, bloglerom za to ze si precitaju moje pocity a ze vobec su, kapelam ako the beatles ,100 monkeys, linkink park rabbit bizard, swedisch academi, a spevakom ako pattison (aj ked nevie spievata le ma pekne texty) a pesnicke american mouth (neviem kto ju spieva)........a velka vdaka patri autorke stephnie mayer za vytvorenie takej uzastnej postavy ako je alice a za vytvorenie super sagy a vsetkych knih a poviedok ktore som od nej citala.....ĎAKUJEM.....

...........................................................MILUJEM VáS.....................VĎAKA......................................................................