Vo vsetkom je taky zmatok a ja neviem ako dalej....
Neviem kto som co tu hladam...na co som tu....
Utapam sa v svojom vlastnom smutku....
Sakra musim prestat......
Stale sa zamotavam v minulosti, vraciam spat aj ked cesta spat uz asi nie je....
Mam pocit ze sa asi rozpadnem na kusocky ktore nikto nikdy nedokaze pozbierat......
Sarkra........Cem spet jarne prazdniny....
Na stroji casu skusam osudom pohnut a pritom ma moje horke slzy stipu na tvari....vravi sa ze slzy precistuju dusu a robia nas lepsimi....naco byt lepsia ked coskoro sa asi aj tak rozpadnem ?.........
Ja to nedokazem....boli to....ale inak ako ta bolest ktoru cem citit....
........neviem ako dalej.......musim sa drzat pokope....
Tak preco??....preco???...preco....
Komentáre
Lietadielko,
uz cakam prilis dlho...
Som na tom podobne,
myslis ze to niekedy vobec prejde??
No neviem,
dufat sa vzdy oplati....
a čo by wewe vrátili sp§ť jarné prázdniny?
jarne prazniny boli nadherne.......
wewuš, veď vieme, čo sa stalo,
ked ja ti ani neviem....
tak hovor, píš, čo sa ti len zažiada