dnes som citila radost zo zivota a z prichadzajucej jari.....a radost s toho ze viem kto som aj ked sa este beriem za taku rozdvojenu osobnost bude chvilu trvat kym si zvyknem ze aj ta druha osoba volajme ju teda alice som ja....a este som pochopila kto bol kto....v mojom mure....alice bola moje ja a niky bola pocit ktory sprevadzal alice pocit uzkosti a bolesti a lasky a nenavisti....
prvy krat takmer po mesiaci a pol som blbla z babami a od duse som sa zasmiala....ale predsa bol vo mne isty druh smutku a bolesti....ale uz to nebola niky uz ma to tak nesuzovalo....
bolo to ine....ked som si spomenula na posledny pohlad ktory som mojmu muru venovala nez som vosla za zakrutu...posledny krat som videla jeho krasu....a pri tej spomienke sa mi tisla jedna mala slzicka do oka....
ked som dnes na ceste zivotom prechadzala okolo takeho pola po polnej sprachnivenej ceste bez mojho muru....pretym som si nevedela predstavit co budem dalej robit bez jeho krasy a bez tej bolesti a bez niky....neviem to ani teraz dokonca ani neviem co prave robim....ked mne niky tak chyba....predstava ze uz nikdy neucitim ten jej tvrdi uder jej bolest ze uz nikdy neuvidim krasu muru ze uz len spomienky mi budu pripominat tu krasu bolesti ktoru som citila aspomienky casom vyblednu zacnu sa stracat az nakoniec ....ich zabali husta clona mracien cez ktoru budem vidiet len nejasne obrisi a citit nejasne pocity....
pri tejto myslienke som si jemne pohladila uz hojace sa oskreniny.....a pri tom som si zelala aby sa nikdy nezahojili aby nezostali len jednymi s tisicov jazieu o ktorych nebudem tusit s kadial ich mam....
najviac mi chyba niky....nedokazem pochopit ako niekomu moze chybat nieco co ho tak boloelo ale mne chyba prave ta bolest prave ten pocit prave jedina moja niky.....
niky odisla v noci bez rozlucky....nechala mi len kratky list na rozlucku a malu-velku dieru v dusi.....
este som nemala dost odvahy ten list precitat ale ak ho precitam raz ked na to budem pripravena dam vam vediet co v nom stalo.....
.........ach niky niky.....chybas mi.....vrat sa prosim.....vrat sa........
Casto pri tych najvacsich uderoch som niky s placom opakovala ze ju milujem....neviem preco ale teraz ked som ju stratila viem ze to bola pravda......niky odisla ale nechala mi alice.....
....alice s ktoru snad nikdy nevybledne spomienka na moju milovanu niky.....
.................milujem niky............
Komentáre
keď čítam tvoje riadky,
možno ten múr nie je tak ďaleko, aby si naň nedovidela...najskôr som Ti chcela napísať, aby si sa neobzerala, pretože pred tebou bude ešte veľa krásnych múrov...ale...možno sa nemusíme vzdať spomienky na jeden múr, aby sme nevnímali krásu toho druhého, čo myslíš?
tak ako v priateľstve a láske, keď miluješ niky, to neznamená, že nemôžeš aj alice a tak ďalej, hm? ;)
Tu ani tak nejde o mur...