blaznive-lietadielko

Dnes sa cítim tak zvláštne.. Vlastne už aj včera aj predvčerom... Za posledný rok môjho života sa vidím len v hudbe.. A tá hudba nie a nie prestať hrať... Vidím tóny ktoré sú už za mnou.. Tie ktoré sú tu teraz i tie čo ešte len prídu.. Každý z nich sa viaže k časti mňa.. Ale kto som ja??.. ..Viem asi som divná.. Trošku odlišná od iných blogov tu... Nepíšem poéziu a už vobec sa nezaoberám problémami spoločnosti ako voľby, prešľapy našich politikov či morálne zásady.. Viem že ako budúca nádejná diplomatka by som mala.. ...Ale mňa skor trápi to čo je vo mne... A toho je tak veľa... je vo mne celý vesmír.. Ten môj.. Som stredobodom toho vesmíru, tak mi nikto netvrdte že nie som.. Ale čo keď ani stredobod nevie kto je?.. nikdy som nemala rada frázu "neviem kto som" prišla mi zbytočná lebo vždy sme niekým... ale dnes to neviem ani ja..už dlhšiu dobu nemám svoju podobu... som ako prízrak... Len sa tu tak ponevieram medzi ľudmi uzavretá so seba...a hladám sa.. :)