Vsetci sa navzajom ci uz je to vedome alebo nevedome zranujeme....priznajte si kazdy z vas aj ked neikedy mozno uplne nevedome niekeho zranil....najviac sa vsak navzajom zranuju muzi a zeny....je to preto lebo nechapeme svoje myslenie a kazde pohlavie s mysli ze je to lepsie......jedna moja kamratka dionea (pozdravujem) na svoj blog napisala clanok zenskost co zranuje muzov....mala pravdu zenskost zranuje muzov ale vari aj muzskot nezranuej zeny?.....zranuje....nie ze by som sa zien niako zastavala...zeny zranuju muzov a muzi zeny...to je tu uz celu vecnost a celu vecnost sa budeme zranovat....tak ako sme vsetci uz niekoho zranili tak urcite aj niekto zranil nas....otazka je kto zranuje najviac?....kazdy ma iny nazor ale ja si myslim ze najviac nas zranuje zivot....tory prinasa uspech aj porazku medzi ktrymi je len tenka hranica....raz si dole raz si hore....kazdy si to ked dostane dalsiu ranu od zivota berie inym sposobom niektory sa nad tym len pousmeju a iny upadnu do hlbokej depresie...su vsak rany po ktorych sme zraneny vsetci....su to presne tie rany ktore nam dava sam zivot.....ja ked pocitim takuto ranu mam pocit ze konecne znova zijem zo vsetky co k zivotu patri....aj ked niektore naozaj bolia.....bolia ci nebolia musime s nimi zit dalej....a opovazte sa povedat ze sa to neda....zit dalej sa da vzdy treba len troxa chute a usmevu....a vzdy ked vam zivot alebo niaky muz ci zena ustedry jednu ranu len sa bezhlavo usmejte a povedzte si....SOM NA DNE ASPON SA MAM OD COHO ODRAZIT!....a nezabudni sa odrazit najsilnejsie ako len viete....a usmievajte sa ;)
Rany...
14.01.2009 20:15:41
rany dostavaju snad vsetci a vsetci ich vedome ci nevedome aj rozdavaju ale pri tomto vam vzdy pomoze len usmev....;)
Komentáre
Wewulienka, tak sa mi zdá, že si tu našou najmladšou blogerkou...
Ahojček a krásnu nôcku, idem ja k svojim rozprávkam...
ahojček Wewe :)
mmm, čo je pre teba najväčšia rana od života? čo vás najviac zraňuje? myslím dievčatá vo vašom veku? čo myslíš, že najviac zraňuje chlapcov v tvojom veku?
možno je niekedy ťažké usmievať sa, ak nemáš po boku dobrého priateľa, ktorý ťa podrží :)
neviem, kolko mas presne rokov,
mozno je to dan za detstvo v neuplnych rodinach, takych je stale viac, deti vidia, ako si ublizuju dvaja ludia, ktorych maju najradsej a to vsetko nechava v ich dusiach bolave stopy, rany, ktore ak sa aj niekedy zahoja, jazvy po nich zostavaju...
Verim, ze potesis este mnohymi krasnymi clanockami, tesim sa na ne a prajem Ti krasne chvile v skole, s priatelkou diuskou i pohodu doma...
;D
dionea......nevem co ich zranuje mna zranuju ine veci ale....myslim ze baby najviac trapia chalani a chalanou baby......ako vzdy....ale mna trapi ked sa niekto koho mam rada neusmieva a vidno ze je smutny a este ma obcas aj tak prijemne trapi ten moj pekny chalan zo skoly.....a myslim ze kazdy clovek musi mat cloveka srdcu blzkrho takeho svojho aniela aj ja jedneho mam.....;)
hanka....to vizera len v pisani tak.....ja som inak vesela.....neikedy ani neviem co hovorim proste nerozmyslam....a snivam ved bez snivania by sme neboli ludia....snivam o krasnej luke s rozkvitnutimi kvetmi o santiacej vile zo skriatkami jednorozcovi potociku o lese o zlej carodejnici ktory luku zatemnil a vzdy slnecna luka zostala tmava ale ako to v snoch byva prisiel krasny mladik z dediny a slnecna ziara lasky presvietila aj to najtemnejsie miesto......ja som este najdeckejsia z tridy...len v pisani posobim inak.....;)
:))
Ak si najdeckejsia z triedy, tak potom ja som najdeckejsia z ...?
Tiez rada snivam, dokonca sa mi snami podarilo nakazit aj par inych dospelakov, najskor im vadilo, ze je vo mne stale kus dietata, ale postupne zistili, ze i v nich nieco z dietata stale je...kdesi hlboko pod nanosom dospelactva...
krasny mladik z dediny...hm...nieco mi to veelmi pripomina...i ja som snivala podobne, vlastne snivam podobne i dnes...je sice vo velkom meste a mladikom davno nie je, ale v mojich snoch je...:)
hanka....
Wewe:)
nie vzdy je vek rozhodujuci, kym clovek dokaze snivat, kym dokaze vnimat svet detskymi ocami, vidiet vsetko to pekne, tak sa nebojim zaniku detskeho sveta a neboj sa ani Ty
hani...
Wewuska:)
pamatam si vsak, ze som mavala i vazne problemy...pacil sa mi Lubo, ale do mna bol zalubeny Jaro, LUbo si ma nevsimal...
dnes sa usmievam, ale v druhej triede ma to poriadne trapilo...no a v dalsich triedach to boli zase ini chlapci...
trapilo ma tiez, ze moji rodicia, najdolezitejsi ludia mojho detskeho sveta, sa obcas pohadali a to dost neprijemne. Velmi som tym trpela, bala som sa, ze uz nebude u nas dobre...
mam aj vela nadhernych spomienok, na suseda, ktory mi kradol v skole kriedy, hraval na gitare, poziciaval platne, bral ma na skusky jeho kapely... vecer som sedavala v okne izby, pocuvala oblubene pesnicky, pozerala na hviezdnatu oblohu, Vah sa trblietal pod oknami a snivala o Nom, cloveku, ktory sa zrazu zjavi, odvedie si ma ktovie kam a bude ma lubit po cely zivot:)))
Doteraz citim pri spomienkach jemnu vonu kvetov, ktore kvitli pod mojim oknom, "vidim" nas dom, zahradu, svatojanske musky...
Uzivaj si detstvo, skutocne v tazkych chvilach spomienky nan pomahaju...
ach...