tak v prvom rade sa vam cem vsetkym ospravedlnit za nepritomnost bolo vela skoly ale hlavne zalubila som sa do jednej knizky a tak som od nej nevedela otrhnut oci a ta knizka ma 4 pokracovania tak som len citala a citala a tak som nemala cas.....ale dobra sprava je ze som spet........
mamvelmi stastne obdobie usmev ma sprevadza na kazdom mojom kroku a ja som stastna zo svojimi priatelmi ktorych je neurekom....;)....ale som naozaj stastna?......nie som stastna len na povrchu a mozno trochu aj pod povrchom ale skutocne hlboko vnutri citim pocit ktory sa ani neda pomenovat.......nie je to smutok bolest ani laska ale predsa to boli....a ja sa len snazim pretvarovat lebo nenavidim ked si ludia robia starosti pretoze som smutnaa potom sa obvinuju ze je koli nim a vyzvedaju dovody ktore ani sama neviem pomenovat....a tak to oc ma tak boli kazde rano zamkinam na tri zamky hlboko donutra ale vecery....vecer je cast dna ktoru v poslednom case mlujem aj nenavidim....vzdy vecer ked uz lezim v posteli po tme rozmyslam a v tedy nachvilku znova odomknem moje hradby a vsetko vsetka ta bolest nachvilku prestane tak boliet a vtedy nocne ticho prerusuju len moje srdcervuce vzdychy bolesti....a rano znova schytim klucik a uz je to vsetko zamknute hlboko ale potom cely den to vraza do brany a snazi sa to dostat von aby ma to mohlo ovladnut a aj ked sa snazim nepocuvat to a ignorovat to stale pocujem a citim ako sa to snazi rozrazit branu a dostat sa von a ja cele dni v nutri bojujem ale vyhoda toho proti comu stoji je to ze nepoznam taktiku jeho boja....vsetko by bolo laksie kebyze existuje viac slov a mozme pomenovat viac pocitov mozno kebyze to dokazem pomenovat boli to menej aspon by som vedela co to je.....viem o tom povedat len to ze ma to suzuje a boli velmi boli.....
mnohy sa iste pitate preco to pisem sem uplne cudzim ludom?.....poviem vam ze ani ja sama neviem....;)....vzdy ked ma nieco trapi tak o tom napisem...ale vacsinou pisem rucen a len sama pre seba...;)
som v obdobi kedy potrebujem co najviac oporu svojich priatelov a tu aj dostavam za to som im vdacna.....pomahaju mi aj ked nevedia preco a ja im to nemozem a neviem povedat....dakujem vam vsetkym........;)
Komentáre
Wewuška moja, no keď som si to prečítala, aj sa mi slzy tlačili do očí...
Wewuška, a ešte taká maličkosť: buď rada, kým nemusíš za internetom a počítačom sedieť. Ja musím - zarábam si tak na chlieb. Ver mi, že často by som to vymenila za potulky vonku, v prírode, ba aj za sedenie v škole. Aj dnes som tu od rána - a mám toho dosť. Tak sa teším, že až ti tento koment dopíšem, zavriem to - a konečne si od virtuálneho sveta oddýchnem.
ahoj wewe
Wew:))
a som velmi rada, ze si tu:)))
ahoj dievčatko :)
pritom som naozaj šťastná, nepotrebujem to ani hovoriť nahlas, je mi najlepšie za celý môj doterajší život, aj keď ma pár vecí trápi, ale nič vážne...pomáha mi, keď si trošku poplačem, alebo, keď ma muž obijme, to asi najviac...hm
neboj sa dievčatko, možno sú tie pocity daňou za to, aká si...možnoo vďaka bolesti vieš, aké šťastie je mať priateľov...pretože sa s tebou, tou, ktorá pozná obe strany micnce, cítia príjemne...ako ja dnes s tebou, s vami :)
dakujem
zuzka....kiez by to bolo naozaj ako z muchami....;)....ale problem je ze ak by to aj tak bolo ja som este v zivote ziadnu muchu nezabila lebo kazda mi vzdy uletela........;)....
iris.....dakujem....myslim ze viem preco sa tak citim len mi to pride uplne taky psychopaticky dovod tak ho radsej nikde nezverejnujem....
hanka....dakujem ti velmi pekne...uz som sa bala ze sem nai nechodis lebo som tu dlho nebola....;) som rada ze si ozvala.....;)
mirka....zivot ni je taky lahky ako sa zda a ja mam pocit ze ma nikto nechape.....ale ja sa nechcem trapit trapenie je zle a.....musime sa usmievat a byt spolu...;)
Wewuska:)
Zivot so sebou prinasa dobre i zle, pochopenie i nepochopenie...
Mam za sebou velmi tazky tyzden, mala som pocit, ze mi nerozumeju ti najblizsi...aj ludia, ktori sa maju radi, niekedy ako keby hovorili kazdy inou recou...su chvile, ktore bolia, clovek sa citi nepochopeny, osamoteny, aj ked je medzi ludmi...casom to prejde, preboli, no tych par dni da zabrat...
ale ked to zle prejde, ulava a radost stoja za to:)))
wewuška :)
verím, že sa raz nájde niekto, kto ti bude rozumieť, ja som musela najskôr veriť, že by toho bol niekto schopný a oplatilo sa :)
peknú sobotu ti dievčatko prajem :*
;)
dius.....srnkova nam dost casto vravi ze sme este nic v zivote nedokazali ale mili sa....my sme dokazali to co kazdy nedokaze my sme dokazali zit tento zivot aj ked je chvilami tazky ale my ho zijeme a vela z nas ho aj miluje napriklad ja milujem svoj zivot milujem svojich priatelou a v konecnom doseldku milujem aj seba...tak nech mi niaka ucitelka nevravi ze som este nic nedokazala ;)